Malokarpatan - Na kríllach cemnoty do horských úbočí zostupuje posol moru a hniloby | Текст песни

• Тексты песен
• Malokarpatan
• Na kríllach cemnoty do horských úbočí zostupuje posol moru a hniloby

Nad snehem pokrytýma chalupáma
temravou nocou lítá na netopírích kríllach
Mrzký lovec, čo koscenou píščalou
v časech moru potkany zvoláva
Nositel hniloby, v pohrebném šace
Dve srdcá nosí v hrudzi
Dzedziny a usadolsci
padajú pod jeho mátožným dotykem
Zvesci hovorá, že zlítáva ze severu
Ze zámku chmár v kraji prízrakov
Kde jeho studzené oči
pozorujú horské úbočá
Za osamelých večerov spomína
na stracené storočá
Kedy jeho rod plundroval
v šírem kraji navókol
Dnes ostal jedziný
vo svojej plesnivej krypte
V predvečer svatého Juraja
ked modrasté plamene tlejú nad skrytými pokladmi
Miznú rolníci i povozy, na hranici jeho panstva

Malokarpatan еще тексты