Predo mnou tma a za mnou nič, od rána bežím, neviem odbočiť, opäť tie isté chyby, ten istý deň, vo vode telo ryby nenecháva žiaden tieň.
Predo mnou tma a za mnou tiež, celý deň bežím, už chcem byť preč, nechcem už za sebou nechávať stopy, a každý pohár až do dna chcem dopiť, zahladiť brázdy, rany vyčistiť.
Predo mnou tma a za mnou nič, od rána bežím, neviem odbočiť opúšťam mesto, hranaté dvory a domy, cesta sa zužuje, na nej popadané stromy.
Predo mnou tma a za mnou tiež, celý deň bežím, už chcem byť preč, predo mnou lány, krajina otvorená priestor bez pamäte, bez hraníc a bez mena.
Bežím a neviem, neviem, neviem, neviem.
Predo mnou tma a za mnou nič, od rána bežím, neviem odbočiť, opäť tie isté chyby, ten istý deň, vo vode telo ryby nenecháva žiaden tieň.
Predo mnou tma a za mnou tiež, celý deň bežím, už chcem byť preč, nechcem už za sebou nechávať stopy a každý pohár až do dna chcem dopiť, zahladiť brázdy, rany vyčistiť.
Bežím a neviem, neviem, neviem, neviem.
Kopytá zvierat vydupú nové cesty, ukážu mi koho a kam sa pustiť, sú nemé a plaché, hľadám ich stopy, pohár je plný, ja sám ho neviem dopiť.
Predo mnou tma a za mnou nič, od rána bežím, neviem odbočiť, opäť tie isté chyby, ten istý deň, vo vode telo ryby nenecháva žiaden tieň.